fbpx

Impact Games

4 spôsoby, ako môže COVID-19 zmeniť vzdelávanie budúcich generácií

Prevzaté z The World Economic Forum

  • Narušenie vzdelávacieho systému spojené s koronavírusom môže pedagógom poskytnúť čas na prehodnotenie fungovania vzdelávacieho sektoru.
  • Technológia vyplnila medzeru vo vzdelávacom systéme a naďalej bude hrať kľúčovú úlohu pri vzdelávaní budúcich generácií.
  • Vo svete, kde sú vedomosti vzdialené iba na jedno kliknutie myši, sa musí zmeniť aj rola pedagóga.

Nikdy od druhej svetovej vojny nebolo toľko krajín po celom svete nútených zatvoriť školy a vzdelávacie inštitúcie z rovnakého dôvodu. Hoci vieme, že dopad pandémie koronavírusu bude ďalekosiahly, čo to bude z dlhodobého hľadiska znamenať pre vzdelávanie?

Pedagógovia po celom svete už dlhšie hovoria o potrebe prehodnotiť spôsob, akým vzdelávame budúce generácie. Súčasné narušenie vzdelávacieho systému môže byť práve tým, čo sektor potreboval, aby sme sa mohli všetci zamyslieť nad spôsobom akým vzdelávame a opýtali sa, čo musíme učiť a na čo vlastne učením pripravujeme našich študentov. Práve teraz, keď sa ako pedagógovia boríme s novými spôsobmi komunikácie so študentmi mimo tried a prednáškových sál, je vhodný čas zamyslieť sa, ako nám táto kríza môže pomôcť definovať, ako by malo vyzerať učenie sa u generácie Z, Alfa a ďalších. 

Väčšina študentov v našich vzdelávacích inštitúciách dnes pochádza z generácie Z – generácie, ktorá vyrastala v skutočne globalizovanom svete. Táto generácia, z ktorej najstarší majú dnes 25 rokov, bude pravdepodobne o svojom vzdelávaní vždy uvažovať v prepojení na celosvetovú pandémiu, pričom mnoho z nich zažije zrušené skúšky, športové udalosti alebo dokonca promócie. Táto generácia je definovaná technológiou, kde výrazy FOBA (z angl. Fear of Being Alone – strach byť sám) a FOMO (z angl. Fear of Missing Out – strach byť vynechaný) vyjadrujú ich očakávanie okamžitej komunikácie a spätnej väzby – ovplyvnené aplikáciami ako Messenger, Snapchat a WhatsApp; a to aj od ich rodičov a pedagógov. Práve tieto fenomény sa pri súčasnom diaľkovom vzdelávaní ešte umocňujú.

Toto je taktiež generácia, ktorá chápe silu vzájomnej spolupráce pri riešení najväčších výziev na svete – zmena klímy a duševné zdravie sú na prvom mieste ich agendy a v súčasnosti rovnako ich kolektívna zodpovednosť izolovať sa za účelom ochrany starších členov komunity.

Vzdelávanie generácie Z je hlboko prepojené s technológiami.

Zdroj: Global Indian International School

Generácia Alpha, deti mileniálov, je rasovo najrozmanitejšou generáciou na svete a technológia je iba rozšírením jej vlastného vedomia a identity. Sociálne médiá sú životným štýlom. Títo mladí predškoláci sú tiež generáciou s najnetradičnejšími rodinnými štruktúrami, často s „rodičmi-buldozérmi“, ktorí odstraňujú prekážky a vytvárajú tak pre svoje deti čo najľahšiu cestu k úspešnému životu. Zatiaľ, čo Generácia Alpha v tomto okamihu možno nevníma vplyv globálnej pandémie na ich vzdelávanie, jej dopad bude v nadchádzajúcich rokoch určite citeľný aj pre našich najmladších študentov.

Uprostred krízy COVID-19, určite aj naši kolegovia pedagógovia, tak ako aj my, premýšľajú na čo budeme musieť pripravovať našich študentov v budúcnosti. Podľa správy spoločnosti Dell Technologies, 85% pracovných miest v roku 2030, do ktorých vstúpi Generácia Z a Alpha, ešte nebolo ani vymyslených. Podľa tejto správy Svetového ekonomického fóra, bude 65% dnešných základoškolákov pracovať v typoch pracovných miest, ktoré zatiaľ neexistujú.

Kríza COVID-19 môže zmeniť náš svet a náš globálny výhľad. Môže nás tiež poučiť o tom, ako sa musí zmeniť vzdelávanie, aby sme mohli našich mladých študentov lepšie pripraviť na to, čo má pre nich prichystané budúcnosť. Tieto lekcie zahŕňajú:

1. Vzdelávanie občanov v prepojenom svete

COVID-19 je pandémia, ktorá ukazuje ako veľmi sme prepojení – už neexistuje nič také ako izolované problémy a činy. Úspešní ľudia v nasledujúcich desaťročiach musia byť schopní porozumieť tejto vzájomnej súvislosti, aby sa mohli preniesť cez svoje rozdiely a spolupracovať na globálnej úrovni. 

2. Nová úloha pedagóga

Predstava pedagóga ako nositeľa vedomostí, ktorý odovzdáva múdrosť svojim žiakom, nezapadá do účelu vzdelávania v 21. storočí. So študentmi schopnými získať prístup k vedomostiam či dokonca nadobudnúť technickú zručnosť prostredníctvom niekoľkých kliknutí na telefóne, tablete a počítači, je potrebné predefinovať úlohu pedagóga v triede a prednáškovej sále. Môže to znamenať, že úloha pedagógov bude musieť smerovať k sprostredkovaniu rozvoja mladých ľudí ako prispievajúcich členov spoločnosti.

3. Vyučovanie životných zručností potrebných pre budúcnosť

V dnešnom neustále sa meniacom globálnom prostredí, mladí ľudia potrebujú odolnosť a prispôsobivosť – zručnosti, ktoré sa ukazujú ako nevyhnutné pre efektívne zvládnutie tejto pandémie. Pri pohľade do budúcnosti, medzi najdôležitejšie zručnosti, ktoré budú zamestnávatelia hľadať, patria tvorivosť, komunikácia a spolupráca, spolu s empatiou a emocionálnou inteligenciou; ako aj schopnosť pracovať naprieč demografickými líniami rozdielov a využiť tak silu kolektívu prostredníctvom efektívnej tímovej práce.

4. Sprístupnenie technológie pre účel vzdelávania 

Pandémia COVID-19 prinútila vzdelávacie inštitúcie po celom svete náhle sa pripojiť [online] a začať používať radu dostupných technologických nástrojov na vytváranie obsahu pre diaľkové vzdelávanie študentov. Pedagógovia na celom svete zažívajú nové možnosti robiť veci inak a s väčšou flexibilitou, čo vedie k potenciálnym výhodám v prístupe k vzdelávaniu pre študentov z celého sveta. Jedná sa o nové spôsoby výučby, ktoré sa predtým do značnej miery nevyužívali, najmä v skorších stupňoch vzdelávania. 

Najdôležitejšie je, dúfame, že pre Generáciu Z, Alpha a generácie po nich, budú skúsenosti s izoláciou a diaľkovým učením sa, vzdialene od svojich rovesníkov, učiteľov a tried, slúžiť ako opatrná pripomienka dôležitosti našej ľudskej potreby sociálnej interakcie tvárou v tvár.

Článok bol preložený z anglického originálu4 ways COVID-19 could change how we educate future generationsod autoriek Poornima Luthra, Founder and Chief Consultant , TalentED Consultancy ApS, and External Faculty at Copenhagen Business School & Sandy Mackenzie, Director, Copenhagen International School .